HROTOM DO PAPIERA

Od prvého až po šiesty

hĺbim body do papiera.

Rovnaké sú.

Jeden ako druhý, jedna miera.

Ten, kto vidí, povie:

„ Ako tajný kód,

vidí nič a vidí aj

tisíc nevýhod...“

Veru je to čudná abeceda

oku dáva pomýlený obrázok,

zmätok, čo sa definovať nedá,

rozosiaty v bodoch plných otázok.

Bez pera a bez ceruzky,

písať slová príbehov a čŕt,

skladať piesne a cez otvor úzky

životom ísť ako krt...

Prstozrakom ak vidieť chcem dúhu,

na bodkách visím ako na hrazde,

okrem čiernej vidím farbu druhú,

čo sa zjaví na prázdne.

Zapaľujem prológ nehorľavý,

rozohrejem v stroji chladný kov,

hrotom do papiera, ohňom z hlavy

slepo skladám piesne jednu za druhou...