SLEPÝ HUDOBNÍK

Šum morských vĺn,

smiech cudzincov,

z výkladných skríň,

svietia späť kulisy v nemohrách.

Zvuk starých strún

znie ulicou

záhadný splín

bdie ti hneď tu kdesi pri nohách.

Dno klobúka,

v ňom poldolár,

prastarý plášť,

čierna tvár, tmavé sklá má rám.

On ponúka

len skladieb pár

padá si dážď,

z neba dar zateká do reklám.

Koľko slov je v jeho vráskach,

slepých slov v korytách sĺz.

Črepy snov o šťastných láskach,

v očiach tých zastretých, zrátať skúúús!

Keď huslí ston

sa unaví pod závažím,

svojich liet

svojich márnych liet,

on pohľadom skúmavým

sa zahľadí

tam, kde nič niet,

nič, len prázdny svet.