Môj príbeh rozprávam.

A je to, ľudia, o vás.

A slová, ktoré viem,

sú vaše vlastné slová.

Vami sú stvorené,

nie moja – vaša pýcha.

Ja ich len po mene

vyvolám z hĺbok ticha.

Nádoby spojené

a vzácne (vzácne) ako eben.

Života sladký úľ,

pre všetkých iba jeden.

Všetci sa stretajú

na plôške jeho česna.

A báseň s nimi tiež,

ak je tá báseň presná.

Aj človek, nielen zvon,

nie veru z vlastnej viny,

srdcom sa udiera,

aby znel pre tých iných.

Nádoby spojené,

tak bolo a tak bude.

Sú nás už miliardy,

no iba jeden údel.

A kvôli nemu vám

späť vraciam vaše slová.

Môj príbeh rozprávam.

A je to stále o vás.

A je to stále o vás...

MÔJ PRÍBEH